Ako správne používať stránky:
Červeno označený text je odkazom na fotografie,
 či texty. Tie je nutné
 po prezretí zatvárať.



Príroda v okolí Medzilaboriec


Príroda - územie v okolí Medzilaboriec sa nachádza v jednom geomorfologickom celku – Laboreckej vrchovine. Laborecká vrchovina z hľadiska geomorfologického členenia patrí do oblasti Nízke Beskydy, provincie Východné Karpaty. Laborecká vrchovina – je horským krajinným celkom. Na východe ho ohraničujú Bukovské vrchy, na juhu Beskydské predhorie a Ondavská vrchovina. Na severe za štátnou hranicou pokračuje Laborecká vrchovina na území Poľskej republiky pod názvom Beskid Niski. Amplitúda reliefu kolíše medzi 101 – 310 m n.m. Povrch má intezívne rozčlenený do chrbtov a eróznych brázd. Nadmorská výška chrbtov sa pohybuje v hodnotách 500 – 700 m n.m., povrch brázd kolíše medzi 200 – 500 m n.m. Výnimku tvorí len východná časť pohraničného chrbta, ktorá vystupuje až nad 700 – 800 m n.m. Tu leží i najvyšší bod pohoria Vysoký Grúň vysoký 910 m n.m.

Podnebie – južná časť Laboreckej vrchoviny patrí do teplej, severnejšia do mierne teplej a najvyššie časti do chladnej klimatickej oblasti. Najvyššia dlhoročná priemerná teplota vzduchu je v júli 18,0 ºC a najnižšia v januári -4,6 ºC. Najdaždivejší je mesiac júl, keď spadne v priemere 107 mm zrážok. Priemerný počet dni so snehovou prikrívkou sa pohybuje od 80,8 – 87,7 dní. Priemerný výška snehovej prikrívky je nad 50 cm, pre najsevernejšie oblasti je výška snehovej prikrívky 70 -100 cm.

Vodstvo – Laborecká vrchovina patrí k úmoriu Čierneho mora. Laboreckú vrchovinu odvodňuje Laborec so hustou sieťou prítokov a čiastočne Ondava . Laborec pramení pod obcou Čertižné vo výške 730 m n.m. a ústi do Latorice pri obci Oborín vo výške 94 m n.m. Jeho celková dĺžka je 135 km.

Pôdy - prevládajúcim pôdnym typom sú hnedé pôdy piesočnatohlinné až štrkovité.

Flóra a fauna – z hľadiska flóry územie patrí do oblasti západokarpatskej flóry. Z lesov sú tu typické bučiny, dubiny a dubovo-hrabové lesy. Nachádza sa tu chránená krajinná oblasť Východné Karpaty a šesť prírodných rezervácií: Palotská jedlina, Beskyd, Haburské rašelinisko, Jarčiská, Mokré lúky pod Čertižným a Pod Demjatou. Rastie tu mnoho vzácnych a chránených rastlín. Druhovú pestrosť fauny dokumentujú výsledky výskumu CHKO Východné Karpaty, podľa ktorých tu žije 20 druhov rýb, 12 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 124 druhov vtákov, asi 60 druhov cicavcov a veľký počet druhov hmyzu. Žije tu napr. medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá, kuna lesná a skalná, vydra riečna. Bežne sa tu vyskytuje diviak lesný, jeleň lesný, srnec lesný, líška obyčajná, jazvec obyčajný a i. Z Poľska tu zablúdi i los a zubor.